Daphne du Maurier

Daphne du Maurier je autorka románov, poviedok a hier, v ktorých využíva gotické, hororové a vedecko-fantastické  motívy. Britská spisovateľka prišla na svet v roku 1907. Narodila sa do kreatívnej a úspešnej rodiny. Jej dedko bol vynikajúci maliar a spisovateľ George du Maurier. Umelecké gény sa šírili ďalej, jej otec Gerald bol herec, ako aj jej matka. Žili v Londýne aj Paríži, kde Daphne študovala. 

Známy bol aj jej manžel, hoci to nebol žiaden umelec. Frederick A. M. Browning slúžil v armáde počas 2. svetovej vojny a bol prezývaný ako "Otec britských vzdušných síl". Mali spolu tri deti, syna Christiana Fredericka a dve dcéry, Tessu a Flaviu. Flavia neskôr napísala aj knihu o živote Daphne. Browning zomrel v roku 1965 v Menabilly. 
Daphne bola finančne nezávislá, a tak sa venovala plachteniu a cestovaniu, a v neposlednom rade aj písaniu. 

Romány 

Duch lásky (1931)
Už nikdy nebudeme  mladí (1932)
Július (1933)
Hostinec Jamajka (1936)
Rebeka (1938)
Francúzova zátoka (1941)
Generál jeho veličenstva (1946)
Paraziti (1949)
Sesternica Ráchel (1951)
Obetný baránok (1957)
Let sokola (1965)
Dom na pobreží (1969)
Rule Britannia (1972)

Hry
Rebecca (1938)
The Years Between (1945)
September Tide (1948)

Jej najznámejšie dielo je román Rebeka, ktorý bol v roku 1940 sfilmovaný Alfredom Hitchcockom. Predlohou pre sídlo Manderley, kde sa príbeh odohráva, jej bol milovaný dom v Menabilly. Keď sa k nemu Daphne prvýkrát dostala, budova bola zničená, to jej však nebránilo v tom, aby si toto miesto obľúbila. V roku 1943 sa jej podarilo získať pozemok, ktorý následne nechala zrekonštruovať a spravila z neho svoj domov. V knihe od jej dcéry Flavie sa dočítate, že Daphne mala svoju dennú rutinu, ktorú prísne dodržiavala. Vstávala zvyčajne o desiatej hodine doobeda, raňajkovala v posteli, a potom išla do záhradnej chatky, kde písala. O jednej hodine si spravila prestávku na obed, po ktorom odišla s deťmi na prechádzku. Po návrate domov pokračovala v písaní. Mnohí ju považujú za inšpiráciu feminizmu. Daphne nebola nikdy finančne závislá na svojom mužovi, od začiatku manželstva si písaním zarábala na živobytie. V detstve si priala byť chlapcom, a preto nenosila šaty ani sukne. Na fotkách ju zvyčajne uvidíte v jej typických kapsáčových nohaviciach. Po smrti manžela viedla osamelý život v spoločnosti svojich psov, čo je však vyhovovalo. V roku 1969 jej britská kráľovná udelila titul "dáma". Od roku 1977 už nenapísala žiadne dielo a zomrela v roku 1989. 

Okrem Rebeky sa filmovej adaptácie dočkali aj tieto diela: Hostinec Jamajka, Francúzova zátoka, Sesternica Ráchel a poviedka Vtáky. Onedlho by mal byť v kinách aj remake filmového spracovania románu Sesternica Ráchel.