Daphne du Maurier - Rebeka

„V noci sa mi snívalo, že som bola znova v Manderley.“ Touto legendárnou vetou začína jeden z najznámejších románov autorky Daphne du Maurier. Ak sa mám vrátiť k momentu, kedy som o tejto knihe počula prvýkrát, je to už mnoho rokov dozadu. Práve tento román spomínala v jednom zo svojich statusov na Facebooku speváčka Emilie Autumn, ktorej hudbu zbožňujem. Vtedy som si povedala, že knihu musím prečítať, ale trvalo ďalších niekoľko rokov, kým k tomu skutočne došlo. Najprv vám priblížim príbeh, a potom prirodzene pridám aj svoje dojmy z knihy.

Na začiatku sa stretávame s dvojicou, pánom de Winter a jeho manželkou, ktorí sú ubytovaní v hoteli. Opustili svoj domov, do ktorého sa už nemôžu vrátiť. Hlavná hrdinka sa v myšlienkach vracia do minulosti. Rozvíja svoj príbeh, respektíve časť života, kedy spoznala pána de Winter. Pracovala vtedy pre pani Hooper, ktorej robila spoločníčku. V hoteli, kde sú ubytované, sa objaví aj pán de Winter, s ktorým sa pani Hooperová snaží nadviazať vzťah. Zomrela mu a ona vie, že teraz je opäť voľný. Viac času s ním však začne tráviť hlavná hrdinka (jej meno je Karolína a v celej knihe je spomenuté iba raz). Keď sa pani Hooperová rozhodne odísť z hotela, pán de Winter nečakane požiada Karolínu o ruku, a preto už viac nemusí pracovať pre pani Hooperovú. Rozhodne sa prijať jeho ponuku a šťastne zamilovaná s ním zostáva. Po svadobnej ceste prichádzajú do sídla, kde žije pán Winter, do Manderley. Pre hlavnú hrdinku tu začínajú krušné časy. Neustále sa cíti byť v tieni bývalej manželky pána de Winter, Rebeky. Služobná pani Danversová dáva pri každej príležitosti Karolíne najavo, že sa rozhodne nemôže vyrovnať Rebeke. Bola však Rebeka skutočne taká výnimočná a srdečná žena, ako ju opisujú ostatní? Karolína sa nazdáva, že pán de Winter nedokáže zabudnúť na svoju prvú ženu. Nie všetko je tak, ako sa zdá na prvý pohľad a hlavnú hrdinku čaká veľké tajomstvo.

Verím, že sa mi podarilo priblížiť vám príbeh. Teraz však prejdem ku svojim dojmom z knihy. Zo začiatku som čítala knihu pomalšie, ale posledných 150 strán som prešla za jeden deň, jednoducho som sa nemohla odtrhnúť. Príbeh začína ako love story, čo ja osobne veľmi nemusím. Páčilo sa mi však, ako bola vykreslená psychológia hlavnej postavy. Napriek tomu, že Rebeka bola mrtvá, do Karolíniných myšlienok sa vplieta neustále. Jej tieň ju prenasleduje a Karolína cíti, že v roli manželky pána de Winter zlyháva. Pokúša sa aj zistiť viac o Rebeke, dostáva však vyhýbavé odpovede. Pekne bolo vidieť, že Karolína trpí pre svoje domnienky. V jej predstavách musela byť Rebeka úžasná, dobrosrdečná a krásna, čo ona nikdy nebude. V knihe vrcholí napätie, je cítiť, že sa onedlho musí niečo udiať. A tak to aj bolo, po jednej z udalostí sa kniha mení na detektívku. Priznám sa, nečakala som takéto rozuzlenie.  A práve v tejto časti som sa pri čítaní hnala stále ďalej, pretože som túžiť vedieť, ako to všetko dopadne. Osobne musím povedať, že kniha sa mi veľmi páčila a zaradila sa medzi moje obľúbené. Medzitým som už prečítala od tejto autorky viac kníh a musím povedať, zatiaľ ma žiadna nesklamala.