Chcela by som vám napísať viac o tom, na čo bude slúžiť táto rubrika. Nájdete tu články s informáciami o čaji, o príprave čaju a možno aj pár receptov na niečo sladké k čajíku. Zároveň by som z toho chcela spraviť miesto pre moje úvahy. Môžu to byť aktuálne témy, najčastejšie niečo, čo ma v tom období zamestnáva a nad čím veľa premýšľam.
V prvom príspevku som chcela optimistickú tému, ale nie vždy sa človeku podarí takto naladiť. Jednoducho v posledných dňoch mám skôr mizernú náladu a trápim sa. Tieto dni často premýšľam o láske a vzťahoch. Vždy som mala predstavu, že stačí, aby sa ľudia milovali, rešpektovali a dokonalý vzťah je na svete. Dnes však neviem, už o tom nie som presvedčená. Vidím, že aj keď tam je láska, nestačí to. Ak tam nie je spojenie, nejde to dohromady, nič s tým človek nemôže urobiť. Toto nie je prvýkrát, čo sa v mysli zaoberám práve vzťahmi. Stáva sa to pravidelne, opakuje sa to. Asi by som mala povedať, že som v dlhodobom vzťahu a na základe toho sa vždy nájdu obdobia, kedy pochybujem. Keďže vzťah trvá už niekoľko rokov, myslím aj na budúcnosť. A keď si predstavím, že by moja budúcnosť mala vyzerať takto, vôbec z toho nie som nadšená. A som z toho unavená. Vzťah pre mňa predstavuje len večné snaženie, aby všetko klapalo. A na konci vždy zistím, že nefunguje vôbec nič, respektíve to neustále snaženie ma ničí a vyčerpáva. Mám pocit, že sa snažím žiť v peknej ilúzii, kým sa nedostanem do bodu, keď vidím, že realita je iná ako moje predstavy. Nechápem tomu, je tam láska, prečo nemôže fungovať aj to ostatné? Je ťažké si priznať, že to napriek všetkým snahám nevychádza. Hlavne to vnímam ako svoje osobné zlyhanie. Som vo fáze, kedy sa bojím spraviť akýkoľvek krok. Niekedy premýšľam, či to len príliš neriešim, možno by som to mala brať s väčším nadhľadom. Najviac som asi sklamaná z toho, že sa veľmi snažím, no výsledok je rovnaký.
V tejto chvíli bude najlepšie, keď si sadnem k čaju a pokúsim sa vypnúť. Mám mnoho rozpísaných vecí, poviedok aj dlhších diel, takže sa mám čomu venovať. Ľahko sa to povie, ale vypnúť hlavu je pre mňa jedna z najťažších vecí. Včera som sa prechádzala po parku, vypísala som sa zo svojich pocitov v kaviarni a ešte som si išla aj zabehať, nič však nedokázala zastaviť moje myšlienky. Nevadí, skúsim znovu meditáciu, mohlo by mi to pomôcť. :) Vám prajem krásny deň, aj keď je trochu zamračený.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára